Analýzy spoločnosti LawFarm

Štúdia - Možnosti zriadenia predkupného práva k družstevným podielnickým listom stanovami ich emitenta

Autori: Daniel J. Kratky, JUDr. Tomáš Dvořák, PhD.
Publikované: Bulletin Slovenskej Advokácie 12/2011 (na stiahnutie: tu)
V súčasnom období v rámci poľnohospodárskej prvovýroby, ktorú ešte stále majoritne v SR zabezpečujú družstvá, sme svedkami konsolidácie vlastníckych vzťahov vnútri družstiev, kde jasne definovaný člen či členovia družstva usilujú o získanie pozície ovládajúcej osoby vo vzťahu k družstvu. Nezriedka k takémuto procesu dochádza bez podpory predstavenstva družstva, či minoritnej/majoritnej skupiny členov družstva. Uvedení členovia preto hľadajú akceptovateľné formy a nástroje na ochranu svojej existujúcej pozície a snažia sa brániť voči nepriateľskému prevzatiu inej skupiny členov či extraney. Keďže družstevný podielnický list je frekventovaným nástrojom na vybudovanie si majoritnej členskej pozície v družstve, vzhľadom na práva s ním spojené, v praxi sa možno často stretnúť so zavádzaním inštitútov obmedzenej prevoditeľnosti DPL, či snahou o zriaďovanie predkupného práva k DPL využiím uznesení členskej schôdze družstva.

I. Družstevné podielnické listy

Družstevné podielnické listy (ďalej aj len ako "DPL") sú výslovne definované ako cenné papiere [§ 2 ods. 2 písm. p) zákona č. 561/2001 Z. z., o cenných papieroch a investičných službách, v znení neskorších predpisov]. Ako lex specialis k uvedenej právnej úprave vystupuje zákon č. 42/1992 Zb., o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, v znení neskorších predpisov (ďalej len "TransfZ"). Ten vo svojej druhej hlave (§ 17a a nasl.) definuje základné právne atribúty predmetného cenného papiera, jeho samotné vydávanie, práva s ním zviazané, nadobúdanie DPL samotným emitentom, ako i tzv. premenu DPL.
V kontexte témy sledovanej týmto článkom je dôležité na úvod zmieniť niekoľko špecifík, ktoré sa dotýkajú DPL:
  • pro primo - DPL je vždy spôsobilým predmetom nepeňažného vkladu do základného imania družstva, pričom pre potrebu jeho ocenenia sa nepoužije postup upravený § 59 ods. 3 veta druhá zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej ako "ObZ").
  • pro secundo - samotné vlastníctvo DPL na strane členov družstva, a to u tých družstiev, ktoré vydávali DPL aj pre svojich členov, spôsobuje podľa § 17g ods. 4 TransfZ, povinnosť na strane družstva samotného príslušnou úpravou stanov, odkloniť sa od jedného zo základných princípov družstevníctva vyjadreného princípom "čo člen, to hlas".
Najmä posledné uvedené špecifikum je dôvodom o snahu, najmä zo strany predstavenstva družstva obmedziť, podmieniť či inak kontrolovať prevody DPL medzi ich vlastníkmi.
Ak sme v poznámke sub pro primo uviedli, že na ocenenie DPL ako predmetu nepeňažného vkladu, sa nepoužije hodnota ustálená znaleckým posudkom, avšak v zmysle § 17f veta druhá alebo § 17g ods. 3 veta druhá TransfZ v spojení s § 223 ods. 6 veta druhá ObchZ sa takýto nepeňažný vklad ocení vždy menovitou hodnotou DPL vkladaného do základného imania družstva, podotknime ešte, že priemerná kúpna cena DPL na trhu sa pohybuje v intervale od 5% do 15% ich menovitej hodnoty.
Predkupné právo je pre oblasť záväzkových právnych vzťahov (tak občianskoprávnych, ako i obchodných) definované v § 602 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej ako "OZ"). Predkupné právo môže všeobecne vzniknúť iba zo zákona alebo zo zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že de lege lata neexistuje žiadna zákonná úprava predkupného práva k DPL, prichádza do úvahy iba vznik predkupného práva zmluvou.
Právna doktrína i prax všeobecne uznávajú, že stanovy družstva sú zmluvou sui generis1, prijímanou zvláštnou, zákonom stanovenou procedúrou, ktorej nedodržanie je sankcionované neplatnosťou zmeny stanov, resp. neplatnosťou založenia družstva (pri prvých stanovách).2 Tento názor napokon nie je nijako nový, už pred II. svetovou vojnou ho vyargumentoval J. Fundárek3. Myšlienku, že sú stanovy svojho druhu spoločenskou zmluvou, akceptuje judikatúra4 aj právna teória5 dodnes. Stanovy majú inak povahu konštitutívneho aktu, ktorým sa stávajú na základe rozhodnutia členskej schôdze, ktorej patrí zákonom dané oprávnenie k autonómnej úprave niektorých vnútorných vzťahov v družstve.6
  1. Porovnaj k tomu napr. Dvořák, T. Družstevní právo. 3. vydání, Praha: C. H. Beck, 2006, s. 48; R. Kříž in Dědič, J., Štenglová, I., Čech, P., Kříž, R. Akciové společnosti. 6. vydání, Praha: C. H. Beck, 2007, s. 70; Eliáš, K. Akciová společnost. Systematický výklad obecného akciového práva se zřetelem k jeho reformě. Praha: Linde, 2000, s. 151-152; a Pelikánová, I. a kol. Komentář k obchodnímu zákoníku. 2. díl, 2. vydání, Praha: Linde, 1998, s. 756.
  2. Neplatnosť založenia družstva nemožno zamieňať s neplatnosťou družstva podľa § 68a ObchZ. Neplatnosť založenia družstva môže byť uznaná len do doby zápisu vznikajúceho družstva do obchodného registra. Naproti tomu neplatnosť družstva podľa § 68a ObchZ môže byť z tam uvedených dôvodov uznaná kedykoľvek po vzniku družstva.
  3. Fundárek, J. Stanovy účastinnej spoločnosti podľa práva slovenského. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského, 1934, s. 9 a násl.
  4. Rozsudek Nejvyššího soudu ČR ze dne 21. 8. 2003 sp. zn. 29 Odo 146/2003, Soudní judikatura, 2003, č. 10, s. 799 a násl. Zo staršej judikatury porovnaj civ. rozh. Vážný 9 269 (z r. 1929).
  5. Napr. J. Sedláček in Kol. autorů Slovník veřejného práva československého. 3. díl, Brno: Polygrafia – Rudolf M. Rohrer, 1934, s. 483; Pelikánová, I. Komentář k obchodnímu zákoníku. 2. díl, 2. vydání, Praha: Linde, 1998, s. 371; K. Eliáš in Eliáš, K., Pokorná, J., Dvořák, T. Kurs obchodního práva – Obchodní společnosti a družstva. 6. vydání, Praha: C. H. Beck, 2010, s. 286; aj.
  6. Porovnaj odôvodnenie civ. rozh. Vážný 5 118 (z r. 1925).

II. Predkupné právo k DPL

II.1.  DPL ako predmet súkromnoprávnych vzťahov
Podľa § 118 ods. 1 OZ sa rozlišujú ako predmety súkromnoprávnych7 vzťahov veci, práva a iné majetkové hodnoty. Predmetom vlastníckeho práva môže byť de lege lata len vec; práva a iné majetkové hodnoty sú predmetom iného obdobného práva (majiteľské právo, resp. právo majiteľa).
Podľa § 602 ods. 1 OZ je možné zriadiť predkupné právo k veci, o právach a iných majetkových hodnotách tu zákon nič výslovne neustanovuje.
Nutne vzniká otázka, či je možné zriadiť predkupné právo aj k právam a iným majetkovým hodnotám.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o cenných papieroch sa na cenné papiere vzťahujú predpisy o hnuteľných veciach, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje výslovne inak. Zákon teda nedefinuje cenné papiere ako veci v právnom zmysle, napriek tomu však na ne vzťahuje in merito rovnakú normatívnu úpravu ako na veci hnuteľné.8
Pre oblasť právnej úpravy obchodného podielu v s. r. o. bolo pritom (na území Českej republiky) správne judikované, že zákon predkupné právo k obchodnému podielu neupravuje, a preto sa uplatní pre jeho zriadenie a podmienky jeho trvania a výkonu právna úprava zmluvného predkupného práva podľa § 602 a nasl. OZ, a to analogicky (§ 1 ods. 2 ObZ, § 853 OZ), pretože de lege lata obchodný podiel nie je vecou.9
Rovnaké stanovisko možno teda formulovať aj vo vzťahu k cenným papierom, a to bez ohľadu na ich právnu povahu.
Je teda možné zriadiť zmluvné predkupné právo i k DPL, s tým, že vyššie uvedený záver platí bez ohľadu na to, či je DPL vecou v právnom zmysle alebo nie.
II.2.  Predkupné právo verzus obmedzenie prevoditeľnosti
Právna úprava podielu komanditistu v k. s. (§ 93 ods. 2 v spojení s § 115 ObZ), obchodného podielu spoločníka v s. r. o. (§ 115 ObZ) a členského podielu člena v inom než bytovom družstve (§ 229 ObZ) pozná obmedzenia prevoditeľnosti podielu; pri prevode podielu sa vyžaduje výslovná dovolenosť alebo absencia zákazu prevoditeľnosti podielu a spravidla tiež súhlas valného zhromaždenia, spoločníkov alebo členskej schôdze.
Taktiež právna úprava prevoditeľnosti akcií v a. s. pozná prípustnosť obmedzenia prevoditeľnosti akcií na meno v stanovách (§ 156 ods. 9 ObZ).
S právnou úpravou predkupného práva však tieto obmedzenia nie sú porovnateľné.
Prvý rozdiel tkvie totiž v skutočnosti, že tieto obmedzenia majú svoj nepochybný zákonný normatívny podklad.
Druhý rozdiel tkvie v povahe týchto obmedzení, ktoré nezakladajú predkupné právo ani obchodnej spoločnosti/družstva, ani ostatných spoločníkov/členov, ale naopak za určitých podmienok prevoditeľnosť podielu buď vôbec zakazujú alebo podmieňujú splnením určitej podmienky alebo podmienok. Naproti tomu predkupné právo prevoditeľnosť nezakazuje, len určitej oprávnenej osobe alebo osobám poskytuje právo prednostnej kúpy s tým, že oprávnená osoba predaju majetku zaťaženého predkupným právom nemôže brániť; má tu iba na výber, či predkupné právo realizuje alebo nie.
Tretí rozdiel spočíva v skutočnosti, že DPL - aj napriek svojmu označeniu - nie je pojmovo podielom spoločníka/člena v obchodnej spoločnosti/družstve; teda akákoľvek analógia v tomto ohľade je nutne nesprávna. Ide o cenný papier, ktorý subjekty uvedené v § 2 ods. 2 TransfZ vydali oprávneným osobám podľa § 4 TransfZ namiesto majetkových podielov v zmysle § 17a a súčasne § 17b TransfZ. DPL tak de lege lata definitívne vyporiadal majetkové nároky oprávnených osôb aj napriek skutočnosti, že pôvodný majetkový podiel predstavoval len inú majetkovú hodnotu, za ktorú jej majiteľ mal v zákonom stanovenej lehote a podmienok dostať finančný či nefinančný ekvivalent od oprávneného užívateľa cudzieho majetku – družstva.
A štvrtý rozdiel tkvie v tom, že tieto obmedzenia nemajú diskriminačnú povahu, pretože sú stanovené exaktné zákonné pravidlá pre všetky subjekty s príslušnou právnou formou na rovnakom, t.j. na nediskriminačnom základe (čl. 13 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR), možnosť odchýlenia sa v spoločenskej zmluve alebo stanovách tento princíp nenarušuje.
K tomu pristupuje ešte piaty rozdiel, že vyššie uvedené obmedzenia majú svoj legitímny dôvod, ktorým je (relatívne) uzavretá povaha predmetných korporácií; keďže tieto obmedzenia sledujú účel, aby nemohlo dochádzať k zmenám spoločenskej/členskej základne bez vedomia a súhlasu ostatných spoločníkov/členov, ktorí majú právo na ochranu pred tým, aby sa ich zmluvným partnerom nestala bez ich vedomia a vôle tretia osoba.10
V intenciách uvedeného princípu, okrem iného, znie taktiež odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR publikovaného pod č. 218/1997 Z. z. vo veci vyslovenia nesúladu § 17f tretej vety TransfZ v znení novely uskutočnenej zákonom Národnej rady SR č. 264/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov, s Ústavou SR. Predmetná zrušená právna úprava totiž zaručovala vlastníkom DPL, v právnom postavení nečlena družstva, právo stať sa členom družstva, ktorého DPL vlastnia a to aj proti vôli predstavenstva družstva, či iného orgánu rozhodujúceho o vzniku členstva v družstve.
  1. Zákon síce hovorí o predmetoch občianskoprávnych vzťahov, to je však vymedzenie nepresné; definície podľa § 118 ods. 1 ObčZ platí pre celú oblasť súkromnoprávnych vzťahov.
  2. Norma zjavne kopíruje § 1 ods. 2 zákona Českej národnej rady č. 591/1992 Sb., o cenných papieroch, v znení po novele vykonanej zákonom Parlamentu ČR č. 363/2000 Sb., ktorý (s účinnosťou od 1. 1. 2001) stanoví to isté.
  3. Zhodné uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13. 12. 2005 sp. zn. 29 Odo 1339/2004, ASPI JUD33920CZ.
  4. Prevod podielu má istú - akokoľvek len vzdialenú analógiu - s cessiou zmluvy, pretože cessiou zmluvy jedna zo strán zmluvy prevádza ako postupca svoje práva a povinnosti zo zmluvy alebo z jej časti tretej osobe, ak s tým postúpená strana súhlasí. K tomu pozri napr. § 1874 ods. 1 návrhu českého občianskeho zákonníka [Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR, VI. volebné obdobie (od r. 2010), parlamentná tlač č 362 / 0. Ku dňu spracovania tohto článku doteraz neprerokované.]
    Podobne tak sa vyžaduje (konsenzuálne alebo väčšinový) súhlas spoločníkov ako strán spoločenskej zmluvy alebo členov ako strán stanov s prevodom podielu.

III. Analýza možností zriadenia predkupného práva k DPL stanovami emitenta

  1. DPL mohlo emitovať, ako sme uviedli, len poľnohospodárske družstvo alebo jeho právny nástupca s právnou formou družstva, ktoré podliehalo povinnej transformácii podľa TransfZ. DPL sa vydávali za majetkové podiely, ktoré boli vypočítané podľa § 9 ods. 7 TransfZ oprávneným osobám, tak členom (§ 17g ods. 1 TransfZ), ako i nečlenom (§ 17a ods. 1 TransfZ) družstva. V praxi však nie sú výnimočné prípady, kedy DPL v podobe listinnej, v zmysle § 17a ods. 3 veta prvá TransfZ, emitujú aj družstvá, ktoré nepodliehali povinnej transformácii či dokonca právni nástupcovia takýchto subjektov v právnych formách s. r. o alebo a. s. Je bez pochýb, že takto emitovaný cenný papier je ničotným, s ktorým nie je možné spájať akékoľvek práva či povinnosti jeho domnelého vlastníka.
  2. So zreteľom na to možno bez ďalšieho formulovať stanovisko, že prípadná úprava zmluvného predkupného práva k DPL v stanovách družstva nezaväzuje tých vlastníkov DPL, ktorí nie sú členmi družstva; ustanovenie stanov tomu odporujúce sú pre rozpor so zákonom absolútne neplatné (§ 39 OZ).
  3. Čo sa týka vlastníkov DPL, ktorí členmi družstva sú, vzniká však závažná otázka záväznosti takýchto klauzúl.
    Predkupné právo nepochybne predstavuje isté, nie nevýznamné obmedzenie suverenity vlastníka nad jeho vecou. So zreteľom na to sa tradične pripúšťa jeho vznik iba:
    1. zákonom, kedy musí byť dodržaný princíp, že vlastnícke právo každého vlastníka má rovnakú zákonnú ochranu (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme a za náhradu (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR) a konečne, že povinnosti možno fyzickým a právnickým osobám ukladať iba zákonom (čl. 13 ods. 1 Ústavy SR), alebo
    2. zmluvou, kedy je vecou slobody zmluvných strán sa takto dohodnúť. Skutočnosť, že možno predkupné právo dohodnúť aj ako právo vecné, ktoré zaväzuje i právneho nástupcu kupujúceho, tomu nie je na prekážku.
    Stanovy družstva sú zmluvou sui generis, ktorými sa normatívne a záväzne upravujú jednak vnútorné vzťahy v rámci družstva samého, jednak medzi jeho členmi. Oproti klasickým zmluvám, kde sa vyžaduje konsenzus vôle oboch, resp. všetkých zmluvných strán (a ak stojí na jednej strane viac než jedna osoba, potom aj všetkých týchto zainteresovaných osôb), u stanov žiadne takéto obmedzenie zákon nepozná.
    Podľa § 239 ods. 4 písm. a) ObZ patrí zmena stanov do výlučnej pôsobnosti členskej schôdze. Podľa § 238 ods. 3 ObZ sa k prijatiu uznesenia členskej schôdze vyžaduje nadpolovičná väčšina hlasov prítomných členov za podmienky prítomnosti väčšiny všetkých členov družstva. Podľa § 240 ods. 1 ObZ má každý člen družstva jeden hlas, pokiaľ stanovy neurčujú inak; zákon pritom pre odchýlenie sa v stanovách nestanovil žiadnu limitáciu.
    Nie je preto vylúčený stav, kedy jeden alebo viac členov družstva konajúcich v zhode v zmysle § 66b ObZ bude mať taký počet hlasov (nemusí ísť nutne o nadpolovičnú väčšinu, za určitých okolností môže stačiť aj nižší počet hlasov), že bude schopný na členskej schôdzi presadiť ľubovoľnú zmenu stanov; v dôsledku tohto stavu dôjde k vzniku ovládania, kedy družstvo bude v postavení ovládanej osoby v zmysle § 66a ods. 1 ObZ.
    Takýto stav vytvára situáciu, kedy - pri absencii akýchkoľvek ďalších zákonných bariér - môže ovládajúca osoba v družstve presadiť prakticky čokoľvek, resp. pri zmenách stanov ju limituje iba kogentná zákonná úprava. To však nemožno považovať za súladné s ústavnými princípmi ochrany vlastníckeho práva.
    Základná námietka ústavnoprávnej povahy znie, že na obmedzenie vlastníckeho práva musí existovať spravodlivý legitímny právny dôvod, ktorým môže byť - ako už bolo vyššie povedané - iba zákon vydaný vo verejnom záujme alebo zmluva ako slobodný prejav vôle kontrahentov. Nie je však dosť dobre možné zriadiť na kvázi zmluvnej báze predkupné právo za situácie, kedy s tým osoby zaviazané z predkupného práva neprejavili svoj súhlas; takýto stav by bolo treba klasifikovať ako porušenie zákazu zneužitia väčšiny hlasov (§ 56a ods. 1 ObZ), zákazu zneužívajúceho konania na úkor jedného alebo niektorých členov (§ 56a ods. 2 ObZ), s tým, že výkon práva, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu (§ 265 ObZ).
    Rovnako prichádza do úvahy klasifikácia takejto úpravy ako úpravy rozpornej s čl. 20 Ústavy SR o ochrane vlastníckeho práva, keď vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba vo verejnom záujme, na základe zákona a za náhradu; o vyvlastnení tu síce nemožno hovoriť, o nútenom obmedzení vlastníckeho práva však áno.
  4. Úprava predkupného práva však nemôže zaväzovať platne ani tých členov, ktorí s jeho zriadením na zasadnutí členskej schôdze výslovne súhlasili, pretože zákon nepozná takúto "selektívnu" záväznosť stanov len pre niektorých (súhlasiacich) členov družstva.
  5. Úprava predkupného práva tiež nemôže platne zaväzovať členov družstva ani vtedy, ak by všetci (členovia družstva, nie len všetci prítomní) jednomyseľne súhlasili s takouto úpravou v stanovách. Dôvod spočíva v tom, že členská schôdza družstva nie je oprávnená na prijatie rozhodnutia, ktoré by viedlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva akejkoľvek inej osoby než družstva samého. Vyplýva to zo skutočnosti, akým spôsobom zákon konštruuje pôsobnosť členskej schôdze družstva. Tá je síce koncipovaná ako najvyšší orgán súkromnoprávnej korporácie v právnej forme družstva, pričom aj tu všeobecne platí, že každý môže robiť, čo zákon nezakazuje, predmetná kompetencia však do pôsobnosti členskej schôdze vôbec nepatrí, a to ani zo zákona, ani jej nemôže byť udelená stanovami samotnými.
    Od neplatnosti uznesenia členskej schôdze v režime § 242 ObZ treba odlišovať jeho ničotnosť (nulitu). Ide o dnes neznámy pojem platného (českého i slovenského) pozitívneho práva, ale teória ho vždy poznala a používala. Pojmovo sa za ničotný právny úkon (označovaný tiež ako zdanlivý právny úkon - non negotium) považuje taký úkon, ktorý je postihnutý vadou tak zásadného významu, že v skutočnosti o žiadny právny úkon nejde.11 Vyššie uvedené pritom platí aj pre oblasť posudzovania chýb uznesenia, bez ohľadu na to, či budeme uznesenie členskej schôdze považovať za právny úkon alebo nie.
    Za ničotné uznesenia členskej schôdze možno preto považovať také uznesenia, ktoré pre svoju vadu nevyvolávajú žiadne právne účinky. Je absolútne vylúčené ničotné uznesenia rušiť, meniť, odvolávať, ratihabovať, konvalidovať atď. Ničotné uznesenie je chybné raz a navždy a neodvolateľne. Prípadné excesy občas sa stávajúce v praxi na tom nemôžu nič zmeniť.
    Členská schôdza družstva rozhoduje o otázkach, ktoré do jej pôsobnosti vyhradzuje zákon, stanovy alebo ktorá si k rozhodnutiu vyhradí (atrahuje) svojim uznesením členská schôdza sama (§ 239 ods. 4 a 5 ObZ). Do pôsobnosti členskej schôdze však nemožno ani ustanoveniam stanov, ani atrakčným uznesením zveriť čokoľvek. Ak napr. zákon stanoví, že štatutárnym orgánom je predstavenstvo, nemôže sa členská schôdza vyhlásiť za štatutárny orgán atď. Takéto uznesenie je pre zjavný rozpor so zákonom ničotné a nemôže mať právne účinky ani pre vnútorné pomery družstva, ani vo vzťahu k tretím osobám; to platí aj vtedy, ak nebolo napadnuté návrhom podľa § 242 ObZ.12 Podobne, ak príjme členská schôdza uznesenie o zosadení prezidenta SR z jeho úradu, nemôže byť s takýmto "uznesením" spojený žiadny právny následok.
    Vo všeobecnosti možno za ničotné uznesenie považovať predovšetkým také akty, ktoré prijala členská schôdza, hoci do jej pôsobnosti (či už ex lege alebo na základe stanov alebo atrakčného uznesenia) vôbec nepatria.
    Otázka prípadného zriadenia predkupného práva k DPL je však otázkou úpravy obmedzenia vlastníckeho práva člena k jeho majetku. Skutočnosť, že DPL vydalo družstvo a že ich trhová hodnota je nezávislá od hospodárskej situácie družstva, je tu nerozhodná. Členská schôdza je vo všeobecnosti oprávnená len k otázkam rozhodovania o záležitostiach družstva, z ničoho však nevyplýva, že by jej bolo zverené, alebo mohlo byť zverené rozhodovanie o vlastníckom práve tretích osôb (o majetku vo vlastníctve družstva členská schôdza, samozrejme, je oprávnená rozhodovať). Aj družstvo, resp. členovia rozhodujúci na členskej schôdzi sú pritom povinní rešpektovať tak ústavné kautely ochrany vlastníckeho práva, ako zákonom stanovenú konštrukcii pôsobnosti členskej schôdze.
    Vzhľadom na to možno formulovať stanovisko, že uznesenie členskej schôdze, ktorým bolo zriadené predkupné právo (alebo aj iné obmedzenie vlastníckeho práva) na majetok inej osoby než družstva samého, je ničotné (nulitné) pre:
    1. rozpor s ústavnoprávnymi predpismi na ochranu vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), a
    2. absenciu právomoci členskej schôdze vôbec také uznesenie prijať.
    Vyššie uvedené nebráni tomu, aby členovia, ktorí majú záujem o zriadenie predkupného práva, hoci aj v tom istom mieste a čase, kedy zasadá členská schôdza, uzavreli postupom podľa § 602 a nasl. OZ (dvoj či multilaterálnu) zmluvu o predkupnom práve k DPL, a to poprípade aj ako zmluvu v prospech tretieho (družstva) podľa § 50 OZ. Takéto dojednanie však nemožno považovať za uznesenie členskej schôdze a - za podmienky jeho súladu so zákonom - zaväzuje len svoje zmluvné strany.
    Taktiež nie je vylúčené, aby členovia družstva majúci záujem o zriadenie predkupného práva v prospech emitenta DPL, uvedené obmedzenie dojednali za odplatu, ktorou in principio môže byť vznik ich ďalšieho členského vkladu, či inej majetkovej účasti na podnikaní družstva v zmysle § 223 ods. 5 ObZ.
  6. Uvedený záver je možné podporiť aj poukázaním na čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sú si fyzické a právnické osoby pred zákonom rovné. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že jedna súkromná osoba nemôže inej súkromnej osobe čokoľvek autoritatívne nariaďovať, pretože k tomu nemá žiadnu zákonnú právomoc. Výnimkou je stav, kedy právomoc jednej osoby voči inej plynie z osobitnej zákonnej úpravy.13
    Možno dodať, že určite by sa nikto neodhodlal podrobiť rozhodnutiu členskej schôdze, ktorá by napríklad uvalila na jeho súkromný pozemok vecné bremeno bezplatného užívania (je jedno, v koho prospech). Takéto uznesenie by nepochybne bolo ničotné s poukazom na všeobecné ústavné princípy. Vo vzťahu k DPL pritom ide o principiálne rovnaký problém, pretože všetok súkromný majetok (nie je rozhodné, o čo konkrétne ide, a či má povahu vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt) je ústavnoprávne výslovne chránený.
    Možno uvažovať o tom, či by zavedenie predkupného práva k DPL v prospech družstva bolo ústavne konformné, ak by tak urobil zákonodarca priamo zákonom. Také riešenie nie je - pri nevyhnutnom rešpekte k ústavným kautelám - apriori vylúčené, tu však o takýto prípad v žiadnom ohľade nejde.
  7. V danom kontexte treba poukázať aj na § 39 OZ. Podľa neho platí, že právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom (§ 3 ods. 1 OZ) je absolútne neplatný.
    Základ úvahy predstavuje oná skutočnosť, že predkupné právo vo všeobecnosti môže vzniknúť iba zákonom alebo zmluvou. Pojmovým znakom platného vzniku zmluvy je konsenzus vôle zmluvných strán.
    Pri zriadení predkupného práva v stanovách družstva však tento podstatný pojmový znak chýba. Možno tu uvažovať o presnom opaku. Jeden alebo viac členov s väčšinou hlasov potrebnou na prijatie príslušného uznesenia o zmene stanov presadí jeho prijatie proti vôli ostatných členov (alebo niektorých z nich), všetko za situácie, kedy nie je reálne možný postup podľa § 602 a nasl. OZ o zmluvnom zriadení predkupného práva dohodou medzi členom - vlastníkom DPL a členom alebo členmi, v prospech ktorých by predkupné právo bolo zriadené. Inak povedané, objavuje sa tu nielen zneužitie väčšiny hlasov v zmysle § 56 a ObZ, ale tiež zjavné konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ.
    Postup toho alebo tých, ktorí o presadenie zriadenia predkupného práva v stanovách družstva rozhodli, je pritom často vedený v štýle "ak nie je možné docieliť uzavretie dohody o zriadení predkupného práva s členmi - vlastníkmi DPL priamo, presadí sa potrebnou väčšinou hlasov jeho zriadenie v stanovách aj proti ich vôli".
    Vyššie uvedená námietka nutne neplatí tam, kde nie je žiadny člen so štatútom ovládajúcej osoby vo vzťahu k družstvu alebo skupina členov konajúcich v zhode, majúcich vo vzťahu k družstvu postavenie ovládajúcej osoby.
  8. V danom kontexte nemožno argumentovať ani všeobecnou prípustnosťou zriadenia zmluvného predkupného práva k obchodnému podielu podľa vyššie cit. judikátu.14 Ako totiž vyplýva z jeho odôvodnenia, v predmetnej kauze bolo predmetom sporu, či spoločník a tretia osoba môžu zriadiť na zmluvnej báze predkupné právo k obchodnému podielu spoločníkom vlastnenému, kedy spoločník najprv dobrovoľne zmluvu uzavrel, neskôr však svoj záväzok nechcel splniť; otázka prípustnosti zriadenia predkupného práva v spoločenskej zmluve tu vôbec neexistovala, a preto sa ňou súd ani nezaoberal.
  9. Konštruovanie predkupného práva k DPL v stanovách je spravidla obhajované s poukázaním na potrebu ochrany družstva pred jeho nepriateľským prevzatím jedným alebo viacerými členmi, pretože podľa § 240 ods. 1 ObZ je bez obmedzenia umožnené odchýlenie sa od zásady "jeden člen - jeden hlas" a podľa § 17g ods. 3 druhej vety TransfZ môže člen - vlastník DPL požadovať transformáciu DPL na členský vklad.Ak je v stanovách družstva viazaná veľkosť hlasovacieho práva na výšku vkladu člena bez akýchkoľvek limitov (čo je princíp imanentný akciovému, nie družstevnému právu, ale aj nerozumný zákon je zákon) , mohol by takýto člen skutočne získať väčšinu hlasov v družstve.
    V danom prípade je to však nepochybne irelevantné. Ústavné princípy rovnosti pred zákonom a ochrana vlastníckeho práva tu stojí nad prípadnými obavami nad (ne) priateľským prevzatím družstva (keď v danom prípade je abstrahované od skutočnosti, že takýto akt môže mať svoju ekonomickú racionalitu).
  10. Členovia družstva proti zriadeniu, resp. skôr "zriadeniu" predkupného práva v stanovách družstva k DPL nie sú bezbranní. Postupom podľa § 242 ObZ môžu požadovať, aby súd vyslovil neplatnosť uznesenia členskej schôdze, ktoré bolo prijaté v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami; pritom zákonnou kautelou je povinnosť konania v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a zákaz ako zneužitia väčšiny hlasov (§ 56a ods. 1 ObZ), tak aj všeobecný zákaz zneužívajúceho konania na úkor jedného alebo niektorých členov (§ 56a ods. 2 ObZ). Pritom treba mať na mysli, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nepoužíva právnu ochranu (§ 265 ObZ).
    Brániť sa však môžu aj nečlenovia družstva. Právna úprava Slovenskej republiky síce nemá ustanovenie ekvivalentné § 242 ods. 2 v spojení s § 131 ods. 8 posledná veta českého obchodného zákonníka po novele vykonanej zákonom Parlamentu ČR č. 370/2000 Sb., ktorá (s účinnosťou od 1. 1. 2001 ) stanovuje, že pre neplatnosť uznesenia, ktorým bola schválená zmena stanov v rozpore s kogentnou zákonnou úpravou, neplatia žiadne časové obmedzenia, to však nepredstavuje v danom kontexte žiadny relevantný problém. Aj na podklade právnej úpravy Slovenskej republiky môže súd (aj keď po uplynutí lehoty podľa § 242 ObZ už nemôže skúmať platnosť uznesenia samého) posúdiť ako otázku predbežnú (§ 135 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov) v konkrétnom súdnom konaní platnosť príslušnej klauzuly stanov z vecných hľadísk.
    Avšak, ak je uznesenie členskej schôdze ničotné, čo je práve tento prípad, potom jeho ničotnosť nemôže byť márnym uplynutím času sanovaná. K ničotnosti uznesenia je preto súd aj akýkoľvek iný orgán verejnej moci vždy oprávnený a povinný prihliadnuť z úradnej moci a ničotnosť uznesenia môže preskúmať a vysloviť i mimo konaní podľa § 242 ObZ alebo mimo registrového konania. 15 Rovnaký záver platí aj pri klauzulách stanov absolútne neplatných (§ 39 OZ).
    To pritom platí aj v prípade, že by sa družstvo domáhalo na súde ochrany podľa § 603 ods. 3 OZ v prípade, že by člen - vlastník DPL "predkupné právo" družstva zriadené v stanovách nerešpektoval.
  11. Vzhľadom na neprípustnosť, resp. neplatnosť úpravy predkupného práva k DPL v stanovách je nepochybné, že porušenie takejto "úpravy" nezakladá žiadne porušenie členských povinností členom, ktorý by takéto "predkupné právo" nerešpektoval. Je absolútne vylúčené postihnúť člena za takéto porušenie "stanov" vylúčením z družstva podľa § 231 ObZ, aj keby toto stanovy výslovne upravili ako vylučovací dôvod.
  1. Napríklad J. Švestka in Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník. Komentář. I. díl, 2. vydání, Praha: C. H. Beck, 2010, s. 316; V. Knapp, M. Knappová a T. Pohl in Švestka, J., Dvořák, J. a kol. Občanské právo hmotné. I. díl, 5. vydání: Praha: Wolters Kluwer ČR, 2010, s. 140; V. Kubeš in Rouček, F., Sedláček, J. a kol. Komentář k československému obecnému zákoníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatské Rusi. IV. díl, Praha: V. Linhart, 1936, s. 138; aj.
  2. Napríklad uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. 5. 2000 sp. zn. 32 Cdo 524, 525/2000, Právní rozhledy, 2000, č. 8, s. 353 a násl.; uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 1. 6. 2000 sp. zn. 32 Cdo 500/2000, Soudní judikatura, 2000, č. 11, s. 430 a násl.; aj.
  3. Takáto situácia pravidelne nastáva napr. vo vzťahu rodiča ako zákonného zástupcu voči maloletému dieťaťu.
  4. Zhodné uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13. 12. 2005 sp. zn. 29 Odo 1339/2004, ASPI JUD33920CZ.
  5. Ako správne rozhodol - hoci vo vzťahu k ničotnosti uznesenia valného zhromaždenia s. r. o. - Najvyšší súd ČR v civ. R 55/2008. Právny názor je však plne využiteľný aj tu.

IV. Záverom

V celom rade družstiev (českých, slovenských i zahraničných) je bežné a družstevníctvu imanentné, že sa konštruujú najrôznejšie povinnosti členov družstiev. Napr. v oblasti tzv. odbytových družstiev sa bežne objavuje povinnosť družstva zaistiť výkup tovaru od jeho členov - drobných poľnohospodárov a s tým súvisiacu povinnosť členov svoju produkciu družstvu predať.
V nejednom prípade sú pritom tieto postupy zo strany družstiev zaťažované aj rôznymi sankciami pre prípad neplnenia.
Podobné postupy16 sú v nejednom prípade značne diskutabilné z hľadiska jednostrannosti sankcií na týchto členov uvalených (nie je výnimkou, že sankcionovaný je len porušiteľ - člen, nie porušiteľ - družstvo). Napriek tomu sa však úplne zásadne líši od zriaďovania predkupného práva k DPL v stanovách. Zmyslom členstva v družstve je združenie sa určitých osôb na dobrovoľnom základe, ktoré so sebou nesie určité práva a povinnosti, ktoré ten, kto sa chce členom stať, musí akceptovať. Avšak tieto postupy sa nedotýkajú nijako práva člena na vlastníctvo a nezakladajú ani nerovnosť pred zákonom.
Príslušné zákonné predpisy jasne konštruujú základné práva a povinnosti členov družstva s tým, že určitá autonómia je vždy ponechaná aj družstvu samotnému prostredníctvom úpravy v jeho stanovách. Táto úprava sa však nikdy nesmie dotýkať základných ľudských práv členov chránených ústavne i medzinárodnoprávne.
V družstevnej praxi je pravidlom, že obchodné vzťahy sú upravené dvoj alebo viacstrannými zmluvami medzi družstvom a jeho členom alebo členmi. Proti tejto praxi nemožno mať námietky. Je však potrebné vziať do úvahy, že k uzavretiu takýchto zmlúv nemôže byť člen donucovaný, resp. zaväzovaný v stanovách, a už vôbec nie sankcionovaný za ich nepodpísanie, ukončenie alebo porušenie, pretože nejde o povinnosti členské. Právne vzťahy medzi členom a družstvom vznikajúce z konkrétnych obchodných vzťahov sú podrobené príslušnej právnej úprave týchto vzťahov, nejde však o vzťahy člensko-právne (družstevno-právne), ale o iné vzťahy, obchodno-právne, kde platí zásada zmluvnej (kontraktačnej) slobody.
Nie je vylúčené, že stanovy družstva budú obsahovať konštrukciu predkupného práva nie vo vzťahu k družstvu, ale k ostatným členom družstva. Vo vzťahu k tomu tu zreteľne platia jednak námietky vyššie uvedené, jednak jedna námietka osobitná.
Členov družstva povinne družstvo eviduje v zozname členov ním vedenom (§ 228 ObZ). Každý člen družstva má síce právo do zoznamu neobmedzene nazerať17, k tomu však pristupuje skutočnosť, že zoznam členov nemusí - typický preto, že družstvo nemá povedomie o zmenách v členskej základni najmä z dôvodu úmrtia člena - byť aktuálne. Ak by nebolo preto pre neaktuálnosť údajov uvedených v zozname členov možné reálne splniť povinnosť ponúknuť ku kúpe predmet predkupného práva ostatným členom (alebo niektorým z nich), takúto situáciu by bolo treba klasifikovať so zreteľom na princíp, že v práve sa k podmienkam nemožným neprihliada (§ 36 ods. 1 OZ). a vyvodiť, že nie je porušením povinnosti predávajúceho ponúknuť oprávnenému predmet predkupného práva na kúpu, ak nemohol predávajúci svoje povinnosti objektívne splniť.
Vyššie uvedená úvaha je však in merito nadbytočná, pretože nemôže nič zmeniť na základnom aspekte, na rozpornosti konštrukcie predkupného práva v stanovách s ústavnými princípmi rovnosti pred zákonom a ochrany vlastníckeho práva.
Právna prax (nielen slovenských, ale i českých) družstiev, ktoré prešli povinnou transformáciou podľa zákona č. 42/1992 Zb. zaznamenáva celý rad rôznych excesov. Jedným z nich je aj povinnosť členov frekventovane sa objavujúca v stanovách niektorých družstiev poskytnúť bezplatne alebo za nízky nájom poľnohospodársku pôdu, dobytok alebo iný poľnohospodársky hnuteľný i nehnuteľný inventár družstvu.
Pre takéto excesy platí vyššie povedané obdobne. Družstvo je povinné rešpektovať vlastnícke právo každej osoby k jej majetku, jeho vlastných členov nevynímajúc. Ak príjme člen obmedzenie vlastníckeho práva k svojmu majetku dobrovoľnou zmluvou s družstvom, je to jeho vec. Žiadny člen však k niečomu takému nemôže byť donucovaný proti svojej vôli len klauzulou obsiahnutou v stanovách.
Ak si chce družstvo zaistiť potrebnú garanciu využitia určitého majetku člena po potrebnú dobu, nič mu nebráni tak urobiť s využitím štandardných zmluvných nástrojov. Jednostranne však svojich členov obmedzovať nemôže, hoci by sa na tom relevantná väčšina členov družstva na zasadnutí členskej schôdze uzniesla.
  1. Verejnoprávna problematika v súlade týchto a podobných postupov s predpismi protimonopolného práva tu nie je predmetom riešenia.
  2. Verejnoprávna problematika ochrany osobných údajov tu nie je predmetom pojednania.

Okrúhly stôl

Ako za DPL družstva nakúpiť pôdu?
» Banská Bystrica – 7.6.2018

FarmForum Region

Celoslovenská sieť vzdelávacích seminárov pre agrodružstvá.
» farmforum-region.sk

Premena DPL

Dôležité informácie o zmene DPL zo zaknihovanej na listinnú.
» dpl.sk

KRATKY GLOBAL: LawFarm, s.r.o. Protifašistických bojovníkov 11., 040 01 Košice Slovenská republika  |  Disclaimer
Telefón: +421 55 694 17 45  |  Fax: +421 55 62 30 364  |  Email: office@lawfarm.info
©2013 LawFarm - All rights reserved.
Webdesign by Webkomplex.sk